Musím vždy podať výkon? Alebo sa môžem naučiť počúvať svoje telo?

Jeden deň máte energie na rozdávanie. Cvičenie vám ide, telo spolupracuje a odchádzate s pocitom, že ste zo seba dostali maximum.

A potom príde iný deň. Rovnaká hodina, rovnaké cviky, ale zrazu je všetko ťažšie.

Telo je unavené, sústredenie nejde a namiesto príjemného pocitu máte chuť si ľahnúť.

Čo sa stalo? Nič nemusí byť zle.

Naše telo totiž nie je stroj, ktorý každý deň podáva rovnaký výkon.

V článku sa dozviete:

• prečo rovnaký pohyb nemusí mať každý deň rovnaký účinok
• ako do nášho výkonu vstupuje stres, regenerácia a nervový systém
• prečo môže byť dôležitý aj menštruačný cyklus
• prečo ľahšia alebo pomalšia hodina neznamená horší tréning
• ako rozpoznať rozdiel medzi zdravou výzvou a signálom tela, že máme ubrať
• prečo počúvať telo neznamená vždy robiť iba to, čo je pohodlné

Telo nemá každý deň rovnaké podmienky

Ovplyvňuje ho spánok, stres, množstvo energie, jedlo, regenerácia, psychické rozpoloženie a mnoho ďalších vecí.

Pri ženách do toho vstupuje aj menštruačný cyklus.

Počas jednotlivých fáz sa môžeme cítiť rozdielne. Pre niekoho môže byť menštruácia obdobím, keď prirodzene potrebuje spomaliť. Iná žena môže mať aj v tomto období dostatok energie na bežný tréning.

Po menštruácii alebo v období okolo ovulácie môže niektorá žena naopak cítiť viac energie, sily a chuti do intenzívnejšieho pohybu.

Nejde však o to vytvoriť ďalšie pravidlá typu: "V tejto fáze MUSÍM cvičiť takto."

Skôr o to začať si všímať vlastný vzorec.

Ako sa cítim práve dnes?

Cyklus je len jedna z informácií, ktoré nám telo poskytuje.

Veľkú úlohu zohráva aj nervový systém

Na našu schopnosť cvičiť nemá vplyv iba svalová sila alebo kondícia.

Ak máme za sebou náročný deň, veľa stresu alebo dlhodobo málo spánku, naše telo môže byť v stave zvýšenej aktivácie.

Môžeme cítiť napätie, horšie sa sústrediť alebo mať problém uvoľniť sa.

A v takom momente nemusí byť ďalší intenzívny tréning tým, čo potrebujeme.

Možno potrebujeme pohyb, ale iný druh pohybu.

Pomalší. Vedomejší. S väčším priestorom na dych a vnímanie tela.

Inokedy môže byť práve silový tréning alebo intenzívnejšia joga tým, čo nám pomôže energiu spracovať a cítiť sa lepšie.

Opäť teda neexistuje jedno pravidlo.

Ide o schopnosť vnímať, v akom stave sa práve nachádzame.

Ak vás zaujíma ako nervový systém súvisí s pohybom prečítajte si náš článok Čo je Trauma Healing Yoga? Prečo nezačíname svalmi, ale nervovým systémom

Výkon nie je vždy meradlom dobrého pohybu

Máme tendenciu vnímať úspech veľmi jednoducho.

Viac. Ťažšie. Rýchlejšie. Dlhšie.

Viac opakovaní, väčšia váha, vyššia intenzita, hlbšia pozícia.

A niekedy je to presne to, čo potrebujeme. Telo potrebuje výzvu, aby mohlo zosilnieť a adaptovať sa.

Ale nie každý pohyb musí byť maximálny, aby mal zmysel.

Niekedy je kvalitným tréningom ten, pri ktorom si dovolíme ubrať.

Nie preto, že sme leniví.

Ale preto, že dokážeme vnímať, čo dnes potrebujeme.

Počúvať telo neznamená vždy zvoliť ľahšiu cestu

"Počúvam svoje telo" nemusí znamenať:

Dnes sa mi nechce, tak necvičím.

Niekedy telo nechce námahu jednoducho preto, že sme si na námahu odvykli.

Rozdiel je v tom, či cítime neochotu, alebo skutočnú únavu, bolesť či preťaženie.

Časom sa učíme toto rozlišovať.

Môžeme cítiť, že svaly pracujú, páli to a je to náročné, ale stále máme pohyb pod kontrolou.

To môže byť prirodzená súčasť výzvy.

Ak sa však objaví ostrá bolesť, závrat, výrazná slabosť alebo pocit, že telo nedokáže pohyb bezpečne vykonať, nie je cieľom zatnúť zuby a vydržať.

Vtedy je čas zastaviť, pohyb upraviť alebo si oddýchnuť.

Výzva a hranice môžu existovať spolu

Naše telo potrebuje určitú mieru záťaže. Ak ho nikdy nevyzveme, nemá veľa dôvodov meniť sa.

Potrebujeme teda niekedy vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

Ale komfortná zóna nie je to isté ako bezpečná hranica.

Môžeme cítiť, že niečo je náročné, a zároveň vedieť, že to zvládame.

Môžeme cítiť svaly, ktoré pracujú, zrýchlený dych a únavu – a stále zostať v kontakte so sebou.

Výzva nás môže posúvať. Ignorovanie vlastných hraníc nie.

Niekedy je najlepší tréning ten, ktorý vyzerá inak

Možno ste mali naplánovanú intenzívnu hodinu, ale zobudili ste sa unavení.

Namiesto nej zvolíte pokojnejší pohyb.

Znížite váhu.

Skrátite rozsah.

Urobíte menej opakovaní.

Alebo si jednoducho dlhšie oddýchnete.

Na papieri to možno vyzerá ako menej.

Pre vaše telo to však v ten deň mohlo byť presne to, čo potrebovalo.

A zajtra možno budete pripravení na viac.

Regenerácia totiž nie je opakom tréningu. Je jeho súčasťou.

Učiť sa čítať vlastné telo

Možno práve toto je jedna z najcennejších vecí, ktoré nám pravidelný pohyb môže dať.

Nie iba väčšiu silu, lepšiu kondíciu alebo flexibilitu.

Ale schopnosť vnímať seba.

Postupne si začneme všímať, ako sa cítime pred cvičením, čo sa deje počas neho a ako sa cítime po ňom.

Začíname rozpoznávať svoje signály.

Kedy máme energiu.

Kedy potrebujeme výzvu.

Kedy nás ovplyvňuje stres a potrebujeme najskôr spomaliť.

Kedy sa naše telo cíti silné a chce pracovať.

A kedy potrebujeme oddych.

Učíme sa vnímať aj zmeny počas cyklu a zisťovať, čo funguje práve pre nás.

Nie preto, že existuje jeden správny spôsob, ako má žena cvičiť v jednotlivých fázach cyklu.

Ale preto, že sa učíme počúvať konkrétne telo, ktoré máme dnes.

Musíme teda vždy podať výkon?

Nie.

To však neznamená, že sa máme prestať snažiť.

Výzva je dôležitá. Sila je dôležitá. Pravidelnosť je dôležitá.

Rovnako dôležité je však vedieť, kedy pridať a kedy ubrať.

Kedy potrebujeme vystúpiť z komfortu.

Kedy potrebujeme zostať.

A kedy potrebujeme odpočívať.

Dobrý pohyb nie je ten, po ktorom máte vždy pocit, že ste zo seba vydali maximum.

Je to ten, ktorý zodpovedá tomu, čo vaše telo práve potrebuje.

Možno práve vtedy sa pohyb prestane stávať ďalším projektom, v ktorom musíme byť stále lepší.

A začne byť tým, čím by podľa nás mal byť od začiatku: spôsobom, ako sa o svoje telo starať.